1.1.Obec ako územný samosprávny celok SR

Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom, s vlastnými príjmami, má spôsobilosť na právne úkony a má presne vymedzené územie, ktoré tvorí jej katastrálne územie. Obec má vlastný názov, používa vlastné symboly a tvorí samostatný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky.

 

1.1.1.História a súčasnosť obce

Obec Čaka leží v strede východnej časti Pohronskej pahorkatiny v nadmorskej výške 150-211 m, v dolinnej úvalinke na ploche 930 ha. Povrch odlesneného chotára tvoria treťohorné uloženiny pokryté sprašou a sprašovými hlinami. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1075 ako obec Cej. Názov obce sa viackrát menil, pričom dnešný názov obce je ustálený od roku 1945 ako obec Čaka.

V minulosti obec administratívne patrila do Tekovskej župy, do okresu Vráble. Po oslobodení bola začlenená do okresu Želiezovce v Nitrianskom kraji a od roku 1960 do okresu Levice, kraj Západoslovenský. Dnes jej okres Levice ostal a tiež aj návrat k Nitrianskemu samosprávnemu kraju.

Čaka patrí medzi významné archeologické nálezisko čačianskej kultúry. Územie chotára bolo osídlené už v neolite. Eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou so silnými vplyvmi vučedolskej kultúry bolo preskúmané v rokoch 1950-1951 pracovníkmi AÚ-SAV v Nitre. V časti chotára na Dieloch zdola mlyna, v sútoku Kvetňanského a Bardoňovského potoka boli objavené nálezy patriace do skupiny Kosihy – Čaka. V tomto období bola preskúmaná kniežacia mohyla na „Kopci“ z mladšej doby bronzovej, s vykradnutým kniežacím hrobom. Mohyla bola navŕšená nad birituálnymi hrobmi zo staršej doby bronzovej t. j. skupiny Kosihy – Čaka a kostrovými hrobmi karpatskej mohylovej kultúry. Jej funkcia bola pravdepodobne symbolická, vybudovaná asi na pamiatku náčelníka. Podľa nej sa označujú mohyly v Kolte, Čápory a Palárikove ako mohyly typu Čaka. Do mohyly bol sekundárne zapustený žiarový hrob s výzbrojou bojovníka čačianskej kultúry s nálezmi keramiky, najstaršieho bronzového panciera v strednej Európe, sekier, kopije, mečov a iného archeologického materiálu. V tejto časti chotára sa našli aj pozostatky sídliska z 5. storočia pred n. l. ako aj sídlo z doby rímskej z 2-4. storočia pred n. l. a slovanské sídlo z doby Veľkej Moravy. Obec bola v roku 1529 vyrabovaná Turkami a v roku 1550 ju turecké nájazdy úplne zničili. V roku 1570 je podľa prvého súpisu občanov obývali obyvatelia slovenskej i maďarskej národnosti. V roku 1753 obec zničil veľký požiar. V roku 1755 mala obec 370 obyvateľov a školu, v ktorej sa vyučovalo po slovensky. V roku 1769 sa škola prebudovala na dvojtriednu. Navštevovali ju žiaci iba v zimnom období a chodili do je aj deti z neďalekej osady Arma.

V tomto roku bol postavený aj rímsko-katolícky kostol v barokovom slohu. V roku 1895 mala obec 132 domov a 723 obyvateľov. Prvá svetová vojna si z obce vyžiadala 16 ľudských životov. V rokoch 1923-1936 niekoľko obyvateľov odišlo z obce za prácou do Francúzska, kde pracovali v poľnohospodárstve.

V období rokov 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Počas druhej svetovej vojny zahynulo na východnom fronte 27 mladých Čakancov a z obce boli deportované dve židovské rodiny. K oslobodeniu obce došlo 27. marca 1945.

Trvalé telefónne spojenie bolo v obci od roku 1946 a autobusové spojenie od roku 1949. V roku 1967 sa začalo v obci s výstavbou 14 triednej Základnej školy s kompletným vybavením telocvičňou, jedálňou, dielňou a bytovkou pre učiteľov. Výstavba základnej školy bola ukončená v roku 1969 a vyučovanie sa v nej začalo 2. januára 1970. V tom čase ju navštevovalo 251 žiakov. V roku 1969 bola v obci vybudovaná pamätná izba Martina Čulena, pri príležitosti 75. výročia úmrtia tejto významnej osobnosti našich dejín, ktorý pôsobil ako farár v našej obci a je tu aj pochovaný. Martin Čulen ako starec o Čake napísal: „Je to milá slovenská dedinka, ktorá má čarokrásny kraj a dobrých ľudí.“  

Pri príležitosti 75. výročia úmrtia Martina Čulena boli vybudované náhrobné kamene M. Čulena a J. Sablakovej na miestnom cintoríne a tiež miestny park, ktorý dostal meno ako Park Jozefíny Sablakovej. Rok 1973 priniesol vybudovanie futbalového ihriska a začalo sa s výstavbou Požiarnej zbrojnice, ktorá bola odovzdaná do užívania koncom roku 1974. V roku 1976 bola ukončená výstavba šatní pri miestnom futbalovom ihrisku. V roku 1978 obec odovzdala obyvateľom do užívania Obchodné stredisko. V roku 1979 bol skolaudovaný Dom smútku. Prestavbou a rekonštrukciou v roku 1989 prešiel Dom kultúry. Bola to posledná akcia financovaná bývalým režimom. Po tomto období, tak ako aj ostatné obce, začala obec Čaka budovať svoju vlastnú samosprávu. V roku 1996 obec zrekonštruovala a zmodernizovala budovu šatní športového klubu, kde v podkroví pribudli priestory pre ubytovanie 16 osôb. V tom istom roku začala obec s výstavbou obecného vodovodu. Po počiatočných ťažkostiach zo strany dodávateľa a následne jeho zmene ako aj zmene vo vedení obce, obec definitívne dobudovala obecný vodovod v roku 2004, ktorý môžu využívať domácnosti v celom území obce. Obecný vodovod bol pre obyvateľov vybudovaný z vlastných prostriedkov, z prostriedkov poskytnutého bankového úveru ako aj za pomoci prostriedkov, ktoré obec získala z fondu životného prostredia. V roku 2005 bola za pomoci získaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu uskutočnená rekonštrukcia miestneho amfiteátra.

V rokoch 2006-2010 okrem výstavby parkoviska pri kostole, rekonštrukcii časti miestnych komunikácii, výmene strechy na Dome kultúry a obecnom úrade došlo aj k vybudovaniu prístreška pred Domom smútku. Najvýznamnejšími akciami, ktoré sa vedeniu obce podarili v roku 2010 a začalo sa s ich realizáciou bola Rekonštrukcia a modernizácia základnej školy s materskou školou v celkovej hodnote 360 tis eur a tiež projekt Regenerácia centrálnej zóny obce Čaka v hodnote 450 tis. eur. Oba projekty sú financované za pomoci prostriedkov získaných z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu, pričom obec znáša 5-percentnú spoluúčasť na ich financovaní. Za pomoci prostriedkov štátneho rozpočtu v objeme 82 tis. Eur sa v roku 2011 opravila a zateplila budova školy, ktorá tak získala nový a moderný vzhľad po 40 rokoch svojej existencie.

 

1.1.2.Postavenie obce

Charakteristickou črtou formovania modernej verejnej samosprávy v európskych štátoch je rozdelenie mocenskej a výkonnej funkcie štátu na územné štruktúry: regióny a obce. Cieľom tohto procesu je priblíženie správy vecí verejných občanom, zníženie byrokracie a zvýšenie výkonnosti orgánov verejnej správy a zároveň efektívnejšie využívanie verejných zdrojov.

Obec Čaka je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky združujúci občanov, ktorý majú na jej území trvalý pobyt. Územie obce tvorí súbor katastrálnych území jej jednotlivých častí:

Ibrihám Konopnice Diely od Army Rybník Lúčky
Diely medzi Lúkami Pri viniciach Čakanská hora Háj Gune
Lúky zdola mlyna More Za hájom Vajdov klin  

 

Zmeny územia obce možno vykonať len v súlade s osobitnými právnymi predpismi. Obec je právnickou osobou samostatne hospodáriacou s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi za podmienok stanovených zákonom a všeobecne záväznými nariadeniami obce. Obec má právo na svoje obecné symboly. Ukladať obci povinnosti, alebo zasahovať do jej oprávnení možno len zákonom. Zmyslom existencie každej obce ako subjektu verejnej správy musí byť zabezpečovanie verejného blaha osôb združujúcich sa na jej území, ako aj starostlivosť o komplexný rozvoj územia obce. Obec v podstate buduje určitý druh marketingu, lebo pokojnosť občanov je založená  na tom čo im obec ponúka.

„Podstatu marketingu tvorí orientácia na zákazníka“ – v tomto prípade na občana, vytvoriť mu pre jeho život také podmienky, ktoré mu prinášajú želaný úžitok.

 

1.1.3.Obyvatelia obce a ich štruktúra

Obyvateľom obce Čaka je občan, ktorý je v nej prihlásený na trvalý pobyt. Obyvatelia sa zúčastňujú na samospráve obce najmä výkonom svojich práv a povinností. Na samospráve obce sa má právo podieľať aj ten kto má na jej území nehnuteľný majetok, alebo v obci trvalo pracuje a platí miestnu daň alebo miestny poplatok, alebo sa v obci zdržuje a je v nej prihlásený na prechodný pobyt, alebo ten kto má udelené čestné občianstvo obce. Tieto osoby však nemajú právo voliť orgány miestnej samosprávy a ani byť do nich zvolení a ďalej nemajú právo hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce v miestnom referende. Počet trvale prihlásených obyvateľov sa za posledných 10 rokov znížil a obec zostarla. Záujmom vedenia samosprávy by malo byť prilákanie nových obyvateľov do obce a udržanie si mladých ľudí v obci zlepšením ich životných podmienok.

Analýza vybraných demografických údajov obce Čaka

Údaje uvedené v tabuľke č. 1 porovnávajú celkový počet obyvateľov ako aj zloženie obyvateľov podľa pohlavia v dvoch rokoch a to v roku 2001 z posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov a rok 2011 súčasný stav tesne pred ďalším sčítaním obyvateľov zistený z aktuálne dostupných vlastných zdrojov.

Tabuľka 1 Obyvatelia prihlásení na trvalom pobyte

rok Trvalý pobyt celkom Muži Ženy
2001 931 440 491
2011 827 383 444

Tabuľka 2 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo

rok Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Muži Ženy
2001 391 217 174

2011

518 275 243


Za posledných 10 rokov došlo k poklesu obyvateľstva o 105 občanov a to aj napriek tomu, že v roku 2001 bolo v obci neobývaných 68 rodinných domov, avšak dnes je ich neobývaných približne 30. Hoci sa znížil počet neobývaných domov, tieto si však nadobudli občania na účel využívania víkendových domčekov, alebo ako občania, ktorí už nie sú ekonomickí činní a hodlajú tu prežiť svoju starobu. Ekonomicky činné obyvateľstvo obec nemá čím veľmi prilákať, nakoľko v obci ani v jej blízkosti nie je vybudovaný priemysel a preto za prácou je potrebné dochádzať do pomerne vzdialených miest. Za vzdelaním a kultúrou musia obyvatelia obce taktiež vycestovať minimálne 30 kilometrov. Čiže dá sa povedať, že aj na osídlenie aj štruktúru obyvateľstva obce vplýva analýza marketingového prostredia, to znamená, čo obec ponúka svojim obyvateľom, akú kvalitu života im dokáže zabezpečiť, aby si v konkurencii s inými obcami zvolili práve ju. Preto aj od predstaviteľov obce sa očakáva, aby kládli čoraz viac dôraz na skvalitňovanie služieb, ktoré samospráva poskytuje občanom a taktiež na maximálne efektívne využitie zdrojov, ktoré majú k dispozícii.

Tabuľka 3 Veková štruktúra obyvateľstva rok 2001

predproduktívny vek 0 - 14 156 16,80%
produktívny vek muži 15 - 62 285 55,50%
produktívny vek ženy 15 - 62 232
poproduktívny vek muži 63 a viac 76 27,70%
poproduktívny vek ženy 63 a viac 182

Tabuľka 4 Veková štruktúra obyvateľstva rok 2011

predproduktívny vek 0 – 14 123 14,87%
produktívny vek muži 15 - 62   275 62,64%
produktívny vek ženy 15 - 62   243
poproduktívny vek muži 63 a viac    57   22,49%
poproduktívny vek ženy 63 a viac   129

Tabuľka 5 Národnostné zloženie obyvateľov rok 2001

Trvale žijúce obyv.

931

100

z toho národnosť:

absolútne

v %

slovenská

921

98,9

maďarská

9

1,0

česká

1

0,1

ukrajinská

0

0

Tabuľka 6 Národnostné zloženie obyvateľov rok 2011

Trvale žijúce obyvateľstvo 827 100
v tom národnosť: absolútne v %
slovenská 817 98,8
maďarská 5 0,6
česká 0 0
ukrajinská 5 0,6

 

1.1.4.Samospráva a orgány samosprávy obce

Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu, inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom:

  • Volených orgánov obce
  • Hlasovaním obyvateľov
  • Verejným zhromaždením

Obec je povinná pri plnení úloh samosprávy spolupracovať s podnikateľskými právnickými a fyzickými osobami, stranami a hnutiami vyvíjajúcimi činnosť v obci ako aj so záujmovými združeniami obyvateľov obce.

Na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydáva všeobecne záväzné nariadenia. Nariadenia nemôžu odporovať Ústave Slovenskej republiky ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže obec vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach, takéto nariadenie nesmie odporovať zákonu ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Orgánmi obce sú:

  • obecné zastupiteľstvo
  • starosta

Obecné zastupiteľstvo je kolektívny orgán, v obci Čaka zložený zo 7 poslancov zvolených predstaviteľov obce, ktorý má výhradné právo rozhodovať o najdôležitejších veciach a riešiť základné otázky života obce a to najmä v oblasti hospodárenia s majetkom obce, jej finančnými zdrojmi, ale aj v oblasti miestnej normotvorby a kontroly. Činnosť normotvorby obecného zastupiteľstva spočíva v tom, že obecné zastupiteľstvo môže vydávať Všeobecne záväzné nariadenia „miestne zákony“, ktoré sú platné na spravovanom území, čiže upravujú práva a povinnosti fyzických a právnických osôb súvisiace s plnením úloh územnej samosprávy, a s plnením niektorých úloh preneseného výkonu štátnej správy. Všeobecne záväzné nariadenia obce nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky. Ak je rozpor všeobecne záväzného nariadenia s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, so zákonmi SR, alebo predpismi, prokurátor má právo podať proti takémuto všeobecne záväznému nariadeniu protest, pričom obec je povinná do 30 dní od doručenia protestu rozhodnúť v zmysle platných predpisov. Ak sa protestu nevyhovie, obecné zastupiteľstvo je povinné bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora nezákonné všeobecne záväzné nariadenie zrušiť, prípadne ho nahradiť nariadením, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Ak obecné zastupiteľstvo protestu nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, alebo v ustanovenej lehote o proteste vôbec nerozhodne, môže generálny prokurátor podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Podmienkou platnosti VZN je jeho vyhlásenie, ktoré sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní. Okrem toho sa nariadenie zverejní aj iným spôsobom v obci obvyklým. Účinnosť nadobúda nariadenie pätnástym dňom od vyvesenia, ak nie je v ňom stanovený iný začiatok účinnosti nariadenia. Obecné zastupiteľstvo zriaďuje podľa potreby komisie obecného zastupiteľstva, ako aj iné stále alebo dočasné výkonné orgány a určuje ich náplň práce. Tieto orgány obecné zastupiteľstvo zriaďuje fakultatívne, len ak je to účelné, hospodárne a vhodné z hľadiska výkonu obecnej správy. Obecné zastupiteľstvo v Čake tvorí zastupiteľský zbor 7 poslancov, ktorí boli zvolení v priamych voľbách obyvateľmi s trvalým pobytom v obci Čaka. Obec nemá vytvorenú obecnú radu, popri obecnom zastupiteľstve v Čake boli vytvorené 4 komisie a to:

  • ekonomická komisia
  • kultúrna komisia
  • komisia poriadková a životného prostredia
  • komisia vecí verejných a rodiny

Práva a povinnosti poslancov obecného zastupiteľstva upravuje zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších zmien, Štatút obce Čaka a Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva v Čake. Obecnému zastupiteľstvu je vyhradené najmä:

  • určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce,
  • schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce,
  • schvaľovať územný plán obce alebo jeho časti,
  • rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane,
  • určovať náležitosti miestnej dane,
  • vyhlasovať hlasovanie obyvateľov obce,
  • uznášať a na nariadeniach obce,
  • určovať plat starostu a kontrolóra obce,
  • zriaďovať príspevkové organizácie obce a určovať ich náplň práce,
  • udeľovať čestné občianstvo obce, vyznamenania a ceny,
  • schvaľovať zmluvné prevody nehnuteľného a hnuteľného majetku,
  • schvaľovať Štatút obce, organizačný poriadok, všeobecne záväzné nariadenia obce a všeobecne záväzné predpisy.

Starosta obce je predstaveným obce a najvyšším výkonným orgánom, ktorého volia obyvatelia obce v priamych voľbách. Funkčné obdobie starostu sa končí zvolením nového starostu a zložením jeho sľubu.

Starosta obce je štatutárnym orgánom obce v majetkovo právnych vzťahoch a v pracovno-právnych vzťahoch pracovníkov obce, v administratívnych vzťahoch je správnym orgánom. Funkcia starostu je budovaná na monokratickom princípe na rozdiel od obecného zastupiteľstva, ktoré je typickým kolektívnym orgánom, rozhodujúcim v zbore. Starosta nie je členom obecného zastupiteľstva a nie je ním ani volený. Má samostatné nezávislé postavenie vyplývajúce mu z platnej právnej legislatívy. Starosta obce nie je zamestnancom obce a voľbou do funkcie sa mu nezakladá pracovno-právny vzťah k obci.

Avšak pre výkon svojej funkcie starosta nesmie byť ukrátený na právach a nárokoch vyplývajúcich pre neho z pracovno-právneho vzťahu čím sa zdôrazňujú jeho podobné práva a nároky ako vyplývajú pre iných zamestnancov obce. Funkcia starostu mu umožňuje použiť sistačné právo. Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou poslanca obecného zastupiteľstva.

 

1.1.5.Majetok obce Čaka

Majetok obce Čaka tvoria všetky hnuteľné a nehnuteľné veci vo vlastníctve obce a všetky pohľadávky a iné majetkové práva obce a majetkové práva ostatných subjektov založených resp. vytvorených obcou. Obec môže svoj majetok zveriť do správy subjektom, ktoré založila alebo zriadila.

Majetok obce Čaka sa používa najmä:

  • pre verejné účely,
  • na podnikateľskú činnosť, 
  • na výkon samosprávy obce. 

Darovanie majetku obce je neprípustné.

Majetok obce, ktorý slúži na verejné účely je verejne prístupný a možno ho používať obvyklým spôsobom, ak jeho používanie obec neobmedzila. Majetok obce určený na podnikateľskú činnosť slúži ako majetkový základ pre subjekty a právnické osoby založené obcou, alebo na ďalšie možné formy podnikateľskej činnosti v súlade s Obchodným zákonníkom. Majetok obce je určený na výkon samosprávy obce, možno ho použiť na plnenie záväzkov a uspokojovanie potrieb obce a na činnosť samosprávnych orgánov obce. Evidenciu o stave a pohybe majetku vedie obecný úrad. Obec vystupuje v majetkových vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť za tento majetok, ktorá jej vyplýva európskeho v zmysle zákona a vlastných interných predpisov.

Orgány obce a subjekty s majetkovou účasťou obce sú povinné hospodáriť s majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu, ako aj vo vlastníctve iných fyzických alebo právnických osôb, ktorý bol obci zverený v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Orgány obce a subjekty s majetkovou účasťou sú povinné tento majetok obce zveľaďovať, chrániť ho a zhodnocovať. Podrobnosti o hospodárení a nakladaní s majetkom obce upravujú „Zásady hospodárenia s majetkom obce Čaka“, ktoré schvaľuje obecné zastupiteľstvo.

Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov. Obec však môže svoje potreby financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, prípadne s inými právnickými a fyzickými osobami. Obci môžu byť poskytnuté dotácie zo ŠR SR, alebo z prostriedkov európskeho Spoločenstva.